NEPOCHYBNE, RECYKLÁCIA POMÁHA PRÍRODE. NIE JE VŠAK OSPRAVEDLNENÍM ANI DOKONALÝM RIEŠENÍM.

Recyklácia je veľmi zradná. Vďaka nej cítime, že robíme správnu vec pre životné prostredie a považujeme problém za vyriešený. Je pravda, že pomáha držať plastový odpad ďalej od skládky a oceánov. Nie je to však také ružové, ako sa na prvý pohľad zdá. Často si ospravedlňujeme naše nákupné (zlo)zvyky tým, že však „je to recyklovateľné“ a  cítime sa menej zodpovední za plastové znečistenie.

Mnohí z nás veria v zázrak recyklačnej nádoby. Ak niečo odhodíme do žltého kontajnera označeného recyklačným symbolom, vyvoláva to pocit, že sme urobili „našu časť“ pre životné prostredie. Tento  psychologický prvok spôsobuje, že plastové produkty nakupujeme alebo používame bez  pocitu „viny“ a ďalej sa nezaoberáme ich osudom. Pravda je však taká, že aj napriek recyklačným symbolom sa recykluje iba 5% z celkového plastového odpadu. Kde je tých zvyšných 95 %?

Hoci vzorne triedime odpad, môže sa stať, že jedna vec kontaminuje celý odpad. Napríklad, obaly od salámy sú nerecyklovateľné vzhľadom na tuky, ktoré sa do obalu dostanú. Umiestnením takéhoto odpadu do žltej recyklačnej nádoby spôsobuje kontamináciu, čo zaručí jednosmerný lístok na skládku. Problémom sú aj nedostatočne  očistené nádoby – rovnako spôsobia viac škody ako úžitku. Okrem uvedeného príkladu aj odvoz odpadu nesie svoj  podiel viny. Častokrát býva správne triedený odpad odfúknutý z nákladných áut – a  namiesto špecializovaných recyklačných centier sa dostane do prírody a oceánu. Sprevádzaný slnečným žiarením fotodegraduje a rozpadá sa na malé čiastočky. Zvyšok už poznáš – dochádza k vylučovaniu toxických látok do životného prostredie. Niektoré z  týchto malých častíc skonzumujú zvieratá alebo ryby. A hádaj, kto ich potom zje?

Môžeme konštatovať, že recyklovanie nás navádza na správnu cestu k riešeniu problému s plastovými odpadmi, ale rozhodne nie je žiadnym zázračným napredovaním. Naráža totiž na prekážky v podobe počtu recyklačných cyklov a kvality produktov, ktoré sú  výstupmi recyklácie. Napríklad, mnohí z nás si myslia, že keď zahodia fľašu do  recyklačného koša, vzíde z toho ďalšia fľaša. To ani zďaleka nie je pravda. Plast sa pretransformuje len produkt nižšej kvality. Zo spomínanej fľaše teda môže vzniknúť plastová taška alebo len prímes do oblečenia a do  iných vecí, ktoré sa už recyklovať dalej nedajú. Z tohto dôvodu igelitky nie sú recyklovateľné, pretože ich nízka kvalita a hrúbka znemožňuje recykláciu. V recyklačnom stredisku sa môžu zaseknúsť v stroji a stávajú sa bezpečnostným rizikom. Aj z tohto dôsledku ich niektoré centrá prestali príjímať. Tak sa potom nečudujme, že tu s nami zostanú veľmi dlho. Za zmienku stojí Čína – najväčší (teraz už bývalý) importér plastového odpadu na svete.  Zároveň je najväčším výrobcom syntetického oblečenia na svete. A práve syntetická látka  je vyrobená z plastu. Keď sa nad tým zamyslíme, dáva to zmysel. Aby bola Čína schopná živiť lacný syntetický odevný priemysel, potrebovala „plastové krmivo“. Prečo produkovať nový, keď západné krajiny sa ho potrebujú „zbaviť“ a pritom kupujú lacný čínsky tovar? Nejde tu o ekológiu, ale o business plán, keď sa lode plné odpadu plavia zo Západu na Východ a nemusia sa vracať naspäť prázdne. Čína však začala bojovať proti plastovému znečisteniu. Vydalala zákazu dovozu odpadu, čo sa nezdá byť globálnym prebudením na  recykláciu. Otázkou je, kam sa bude vyvážať plast, čo bol posielaný do Číny? Dočasné riešenie ponúkajú rozvojové krajiny, ktoré majú nedostatky vo svojom odpadovom  hospodárstve ako Vietnam, Thajsko a Malajzia.

ČO Z TOHO VYPLÝVA?

Recyklovanie je dôležité, ale AKO a ČO recyklovať má rovnakú dôležitosť.

Recyklácia je časovo a finančne náročný proces. Je potrebné použitý materiál zvážať  do recyklačných centier, mnohokrát až za oceán.

Vyžaduje množstvo energie, fosílne palivá, a tak vytvára ďalšie emisie. Je to  začarovaný kruh.

Ak sa nám podarí recyklovať dané produkty, je potrebné výsledný produkt ďalej  prepraviť – ďalšie financie, ďalšie emisie.

V skutočnosti je možné recyklovať len veľmi málo materiálov. Pri plaste hovoríme o  downcyclingu, kde pomocou recyklácie vzniká produkt nižšej kvality a funkčnosti ako pôvodný materiál.