Viete, aké povinnosti týkajúce sa nákupných tašiek Vám ako predajcovi vyplývajú zo zákona?
Slovom roka 2018 sa stal pojem „single-use“, čo znamená „jednorazové použitie“. Signalizuje to zvýšenie povedomia verejnosti o problémoch, ktoré prinášajú plasty na jedno použitie. Najzávažnejším je práve enormne vzrastajúce množstvo plastového odpadu, spôsobené rovnicou „použiť – zahodiť“. Tlaky verejnosti na zastavenie znečisťovania Zeme plastom silnejú a nie je možné ich ignorovať. Do centra záujmu sa dostávajú legitímne obavy o vplyve plastu na životné prostredie a zdravie, a to aj vďaka medializácii fotografií zvierat zapletených do plastových tašiek či starých rybárskych sietí. Najintenzívnejšiu vôľu na zmenu sprevádzalo nájdenie veľryby, ktorá mala plný žalúdok plastového odpadu!
Globálny problém si vyžaduje globálne riešenia. Samotná Európska únia sa rozhodla pre rázny krok a členské štáty to musia akceptovať. Cieľom je zabrániť prúdu plastu, ktorý sa vďaka jednotnému trhu s tovarom môže šíriť naprieč EÚ.
Prvý významný krok sa tak týkal na prvý pohľad nevinného znečisťovateľa – ľahkých plastových tašiek. Práve igelitky predstavujú symbol nadmerného a nezmyselného zaťaženia životného prostredia, pretože bežne ich spotrebiteľ použije raz a potom sa stanú odpadom. Reakciou na tento igelitkový trend je Smernica o znížení spotreby ľahkých plastových tašiek. Členské štáty tak dostali na výber z 2 alternatív – buď príjmu opatrenia zabezpečujúce, že ročná miera spotreby neprekročí v priemere 90 ľahkých plastových tašiek na osobu do konca roka 2019 a nie viac ako 40 ľahkých plastových tašiek na osobu do roku 2025, alebo do konca roka 2018 zabezpečia, že sa nebudú poskytovať k nákupom zadarmo. Ktorou cestou sa vybralo Slovensko? Na prvý pohľad tou „jednoduchšou“ a Novela zákona o odpadoch priniesla povinné spoplatnenie. Popularita plastových tašiek na Slovensku stále pretrváva. A to aj napriek tomu, že vo veľkých obchodných reťazcoch taškám „zadarmo“ odzvonilo už pred niekoľkými rokmi.
Nesmieme zabúdať, že konečným cieľom tohto opatrenia je trvalé zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek, ktoré nemusí byť, aj napriek povinnému spoplatneniu, efektívne. Aby sme ustriehli vývoj nášho apetítu po igelitkách, každý predajca má povinnosť evidencie poskytovania ľahkých plastových tašiek a ohlasovaciu povinnosť. Igelitková vojna takto nadobúda nepekné byrokratické praktiky.
Hoci uvedené spoločné a koordinované akcie sú veľkým krokom správnym smerom, stále to nestačí. Štát má len limitovanú moc v danej problematike. Môžeme to vidieť na spomínanej Novele zákona o odpadoch. Pôsobí byrokračne, komplikovane a formálne plní povinnosť voči EÚ. Efektivita je však spochybniteľná – veď väčšinou zákazníci za tašky platili aj predtým. Spoplatnenie ľahkých plastových tašiek preto nemožno považovať za riešenie. V podstate to len znamená, že si kupujeme budúci odpad.
Najpodstatnejšie opatrenie sa týka možnosti zvoliť si alternatívnu tašku. Zo strany štátu však chýba zvyšovanie povedomia o najvhodnejších alternatívach, ktorými sú jednoznačne tašky na opakované použitie. Rovnako vítané by bolo motivovanie, aby sme sa zamysleli, či sa nám (finančne aj environmentálne) oplatí kúpiť pri každom nákupe igelitky, alebo si zaobstarať tašky na opakované použitie. Pre rastúce obavy v súvislosti s rýchlo sa zhoršujúcim životným prostredím sa stalo našou zodpovednosťou prejsť na ekologickejší životný štýl. Je to jediný spôsob, ako zabrániť tomu, aby sa plasty dostali do našej vody, potravín a dokonca aj do nášho tela.
Nejnovější komentáře