Morské živočíchy prehĺtajú polievku z morskej vody, ktorej prísadou sú toxické chemikálie z rozkladu plastov. To znamená, že ľudia jedia ryby, ktoré konzumovali plasty nasýtené toxínmi. V podstate ľudia jedia svoj vlastný odpad.

„Neexistuje žiadna planéta B“ sumarizuje to, čo je potenciálne v stávke: Zem ako jediná planéta, na ktorej je možný život. Zemský povrch sa zmenil ľudskou činnosťou, čo znamená, že potrebujeme radikálne prehodnotiť náš životný štýl. V opačnom prípade riskujeme, že naša planéta čoskoro „expiruje“.

Pozrime sa bližšie na niečo, čo sa stalo bežným v našich životoch – na plasty. Sú doslova všade. Nájdeme ich v autách, nábytku, v potravinárskom priemysle a dokonca aj v oblečení, ktoré denne nosíme. Výroba lacných plastov zaplavila trhy po celom svete. Svetové rieky a oceány „zásobuje“ nekonečným tokom plastového odpadu. Dostali sme sa do bodu, keď sme vyrobili viac ako 300 miliónov ton plastov na celom svete, čo sa dá prirovnať k hmotnosti celej ľudskej populácie.

Plast ako taký nie je zlý. Zlý je spôsob, akým ho používame

Plastové produkty často použijeme len raz, a potom ich jednoducho vyhodíme preč. Ale kde presne je „preč“? Nič také neexistuje. Milióny ton plastového odpadu sú transportované na nákladných lodiach do takých častí sveta, kde sú environmentálne normy najnižšie. Mnohé krajiny, vrátane USA, predávajú svoj recyklovaný plastový odpad do Ázie preto, lebo je jednoduchšie poslať ho cez polku sveta, než ho spracovať v domovskej krajine – veď kto by to robil a za akú cenu? Ďalší osud plastového odpadu je sprevádzaný tým, že ho následne ázijskí ľudia ručne triedia za veľmi nízke mzdy, vo veľmi zlých pracovných podmienkach a s jediným cieľom – vybrať tie, ktoré sa môžu roztaviť a transformovať na niečo iné. V snahe zabrániť tomu, aby sa Čína stala svetovým smetiskom pre toxický odpad, zaviedla zákaz dovozu plastového odpadu. Vďaka tomu opatreniu je produkcia každého odpadu ponechaná na zodpovednosť tej-ktorej krajiny. Avšak, táto zmena môže mať drastický vplyv na spôsob recyklácie a likvidácie odpadu. Premýšľaj o tom. Recyklované výrobky musia konkurovať novým. Kto predsa chce kúpiť niečo nižšej kvality?

Ako sa teda dostane plast do oceánu? Nie, netýka sa to len prímorských krajín. Aj my, čo žijeme vo vnútrozemí a odhodíme kus ľahkého plastu do koša alebo do prírody, ohrozujeme ceány. Veľký „potlesk“ patrí nedostatočnému systému nakladania s odpadmi. Následne vietor a dažďová voda sa môžu neúmyselne spolupodieľať na prenesení odpadu do riek a odvodňovacích sietí. A tak potom prúdi do mora. Myslíš si, že ide len o malé množstvo? Štúdie uvádzajú, že v našich oceánoch každý rok skončí až 12 miliónov ton plastu. Pre lepšiu predstavu – akoby každú minútu nákladný automobil vysypal celý svoj obsah do mora.

Akonáhle sa plastový odpad dostane do oceánov, je unášaný morskými prúdmi a putuje tak po celom svete. Dokedy? Až kým sa nedostane na jeden z piatich „plastových ostrovov“ uprostred oceánu. Tieto obrovské koncentrácie plastového odpadu pripomínajú veľkosťou nový kontinent obklopený oceánom. Najväčší z nich je nazývaný Veľká pacifická odpadová škvrna a má rozlohu 32-krát väčšiu než je Slovensko.

Možno si uvedomuješ, že životné prostredie nesie tažké bremeno plastového znečistenia a ubližuje človeku, zvieratám a prírode samotnej. Ale to je len časť príbehu. Väčšina plastových materiálov je vyrobená z ropy a iných fosílnych palív. Ťažba ropy a jej následné spracovanie pre výrobu plastov uvoľňuje škodlivé skleníkové plyny do ovzdušia. Čo však do výroby vkladáme, to sa odrazí aj pri rozklade. Nemôžme očakávať menšie zlo – výsledkom je vypúšťanie znečisťujúcich látok. Dôvodom je, že tento materiál je odolný voči takzvanej biodegrádácii, čiže biologickému rozloženiu. Mikroorganizmy, ktoré by za bežných okolností napomohli rozpadu, nepovažujú plast za „potravu“, čiže jediný spôsob jeho zanikania, je štiepenie na menšie čiastočky. To znamená, že sa z neho stáva toxický materiál, ktorý sa nikdy úplne „nestratí“. Podľa nedávnej štúdie publikovanej doktorkou Sarah-Jeane Royerovou, keď sa plastový odpad rozpadá pomocou slnečného žiarenia, vytvára dva plyny – metál a etylén. Aký záver z toho vyplýva?

Zatiaľ, čo sa sústredíme na urgentné znižovanie plastového odpadu v oceánoch (ničiaceho morský život), na pevnine sa s pomocou slnka rozpadáva plast (prispievajúci ku klimatickým zmenám). Existujúca priama súvislosť medzi plastovým znečistením a globálnym otepľovaním by mala byť dostatočným dôvodom na zásadnú zmenu v ľudskom prístupe k plastom a od základov zabrániť spotrebe plastov.